Tomáš Vereš

Televízia. Rádio. Hudba. Noviny. Články. Sluch, zrak. Tieto dva zmyslové orgány deň čo deň dobrovoľne bombardované množstvom, obrovským množstvom informácií, podnetov, faktorov pochádzajúcich z vonkajšieho sveta. Ticho sa vytratilo. Ticho sa stalo neželaným stavom. Jazda autom? Len so zapnutým rádiom, hudbou. Kráčanie po ulici? Len so slúchadlami na ušiach, v ktorých hrajú nohy stimulujúce kapely.…More

Už od prvého momentu na tomto svete obklopený množstvom ľudí. Nielen rodinou, blízkymi, ale aj početnou skupinou sestričiek fotiacich sa s malým čerstvo narodeným Tomášom. Ako schopnosti chodiť, rozprávať, sa úplne zdokonalili, občasné dobrodružstvá osamote. Túlanie sa na bicykli, chytanie jašteríc nad zákostolím. Avšak tieto súkromné cesty bez parťákov, boli výnimočné. Boli výnimočne pretože najväčšiu…More

Ako dieťa zvedavý. Živý. Obutý do túlavých topánok v ktorých otlaky neexistovali. Unaviť sa nemožné. Veď všade na okolo nespočetné množstvo podnetov doslova prosiacich o dotyk, konverzáciu. Pohľad. Učiť sa niečo neskutočne obohacujúce. Aj napriek dočasnej, aj napriek občasnej bolesti, prekvapeniam, modrinám. S príchodom školy, vzťah k učeniu určitým spôsobom zmenený. Potreba čítať, počúvať, pamätať si…More

Zmenil som sa. Stále sa mením. Hoci stále nedokážem úplne spomaliť, vypnúť, užívať si prítomnosť. Cestovať. Chcem cestovať po svete. No zatiaľ to nedokážem. Nedokážem len tak sedieť niekde napríklad v kaviarni, popíjať čaj, nečinne sedieť s vedomím moja budúcnosť mi uniká pomedzi prsty, pretože tu len tak nečinne nesedím. Minulý rok zájazd do Osvienčimu. Ovplyvnilo…More

Ako dieťa aktívny. Stále na nohách. Stále na stromoch. Stále na sedačke bicykla. Stále v neustálom pohybe. Tá intenzita, to množstvo ešte znásobené vďaka lopte. Futbalovej lopte. Tréningy. Zápasy. Pouličné turnaje na ulici. Pripadal som si ako pán. Ako niekto. Ako súčasť niečoho. Avšak ako telo rástlo, roky pribúdali a hormóny sa očividne v určitých…More

Hrozný pocit. Byť opäť nútený pracovať pre niekoho iného. Hrozný pocit. Nebyť schopný vybudovať niečo vlastné. Niečo čo by mi dalo možnosť, slobodnú možnosť voľby. Čo robiť, kedy, s kým a ako robiť. Tentokrát super ľudia. Skvelý, príjemný kolektív. Už viac nie číslo vysokej cifry. Číslo 1. Áno, cítil som sa ako vážený, dôležitý, obľúbený…More

V porovnaní s predchádzajúcou prácou, súčasná práca mi nedávala nič okrem pravidelného platu. Aj to, tá drina, dochádzanie, leniví kolegovia. Nestálo to za to za tých pár eur. Už keď spomínam čísla, ja sám som si tam pripadal ako číslo. Možno aj preto opäť pokus o úspech v podnikaní. Hmm. Kde začať. Projekt číslo 1: sviečky. Luxusne…More

Pobyt v nelegálnom masážnom salóne na železničnej stanici v Bratislave prežitý. V opačnom prípade by mi nebolo umožnené splniť si ďalší z cieľov. Kameraman. Túžba natáčať, tvoriť videá. Ako milovník športu oslovenie športovcov. Bez predchádzajúcich skúsenosti, referencií celkom výzva presvedčiť niekoho na natočenie videa. Bez garancie záujmu nákup použitej kamery z ebay. BMPCC a objektív. Stálo ma…More

31 Január. Môj posledný deň v práci. Kolotoč. Zopár rokov v neustálom pracovnom kolotoči. Teraz voľnosť, sloboda. Ako odmena, seriálový maratón: Mr. Robot, Peaky Blinders, Perníkový Táta. Myseľ, telo pomaly uzdravujúce, vracajúce sa do normálnej tepovej frekvencie. Pamätám si ako raz počas venčenia psov, telo, myseľ na krátky čas v symbióze s tu a teraz. Pár sekúnd…More

Pár dní. Zabralo to pár dní objaviť v sebe niečo čo ma skutočne baví, napĺňa bez ohľadu na výšku platu, podmienky. Komunikovať s ľuďmi, neznámymi, cudzími, rôzne naladenými, fantastické. Tak fantastické. Vôbec som nemusel vyvíjať úsilie na hľadanie slov, premýšľanie. Proste išlo to zo mňa samo, prirodzene. Pozdrav, predstavenie sa, vysvetlenie o čo ide. Zbytok rozprávali…More