Tomáš Vereš

Rodičia. Slová nedokážu vyjadriť to, ako som im za všetko čo mi dali, nedali vďačný. Priviedli ma do tohto sveta, obliekli ma, postavili strechu nad mojoj hlavou, vytvorili bezpečné, zdravé prostredie, venovali mi množstvo času, úsilia, financií, vštepili mi hodnoty, vychovali so mňa slušného, milèho, skromného, zodpovedného muža. Naučili ma, ukázali mi ako žiť tichý…More

Pámätám si to jasne, tak farebne. Napriek značnej dobe, ktorá ubehla od tých čias. Čias kedy ako rodina sme vlastnili “super”, auto červenej farby – Škoda 120, ktoré ocino kúpil od ocina mojej spolužiačky. Pre rodičov veľký milník. Ich prvé auto. Konečne mohli voziť svoje deti autom, nie autobusom. Zdielal som aj ja ich syn…More

Očakávania, ach tie očakávania. Krása bytia malým dieťaťom spočíva v tom, že v jeho existencií chýba jedna zásadná zložka – očakávania. Každý jeden pohyb, každý jeden dotyk, každé jedno vyslovené skoro slovo vychádza z vnútra. Urobí ho / to tu a teraz, bez očakávania, bez myslenia na budúcnosť. Bolo by krásne mať takúto vlastnosť aj…More

Pamätám si, ako počas dospievania som prišiel do Základnej školy s mikinou nesúcou 3 pruhy na rukávoch. Tú mikinu adidas som zdedil po bratovi no i tak, cítil som sa vďaka nej ako niekto. Pamätám si, ako som vykročil z prahu domova na cestu v nových značkových teniskách. Opäť, cítil som sa neskutočne. Nič mi…More

Chrípka, prechladnutie, Covid – 19. Nič iné. Nepoznal som žiadne iné choroby, zdravotnólé problemy ktoré by ma paralyzovali na dlhšie ako 1, 2týždeň. Hlava, myseľ dokázali počas týchto pár dní fungovať jasne, v normálnom režíme. Trpelo iba telo. Často, aj počas tohto trpenia fyzickej časti mnňa prekonávanie seba samého, odkladanie, vyhýbanie sa odpočínku, oddychovaniu. Veď…More

Geniálne? Alebo tak náhodne neprepracované? Dve ľudské bytosti žijúce dva odlišné životy spojené láskou do jedného celku stvoria potomka, ktorého privedú do tohto sveta. Do sveta, ktorý je už z časti pre neho definovaný. Vďaka rodičom. Nevybral som si svojich rodičov, nevybral som si svoj domov, nevybral som si svojich súrodencov, bratrancov, susedov, priateľov -dobrovoľne.…More

Patril som a stále patrím k tým šťastlivcom, ktorí môžu zjesť hocičo, akúkoľvek veľkú porciu jedla nekonečne krát denne a aj tak, moje telo bez známok obžerstva. Počas dospievania, preklínal som túto vlastnosť, ten rýchly metabolizmus. Nespolupracoval s mojou víziou, opačne, ničil ju. Nemohol som pribrať, nabrať svalovú hmotu, mohol som sa snažiť akokoľvek, nefungovalo…More

Privedený do tohto sveta ako osobnosť s prázdnym diskom. S čistým vnútrom, bez akéhokoľvek záznamu. Záznamu určujúceho, ovplyvňujúceho činy, reakcie, názory, myšlienky. Iba meno označujúce moju existenciu. Ako čas išiel, ako nohy dokázali urobiť prvé kroky, ako srdce dokázalo spracovať prvú spätnú väzbu, začalo sa tvoriť moje ja, ktoré bolo primárne formované okolím, prostredím nachádzajúcim…More

Tam, obdobie kedy dni a čas plynúci v nich nemali štruktúru, systém. Preto ten chaos, preto tie spontánne nekoordinované pohyby rúk, nôh, pier. Nechal som okoliu, emóciám, pocitom určovať prítomnosť tak nekompromisne ovplyvňujúcu budúcnosť. Sledovanie všetkých tých negatívnych noviniek v televíznych správach, prejedanie sa nezdravým jedlom, neprimerané konzumovanie informácií – faktov zbytočných pre moju existenciu,…More

Knihy sú ako ľudia. V živote som stretol množstvo ľudí. Avšak iba malé množstvo z nich si našlo miesto v mojom srdci. Nie že by som od nich očakával niečo viac, nie že by som hrdo kráčal s nosom hore… Proste, niekto Vám sadne viac, niekto Vás niečim obohatí a zásadne to zmení Vás a…More